Zdravé Telo

3D PRIESTOR, ANATOMICKÉ TELO a jeho PRIRODZENÁ KONŠTRUKCIA

Fyzicky žijeme v 3D PRIESTORE. 

Môžeme sa pohybovať rôznymi smermi. Hore - dole, vpred - vzad, doprava - doľava - 3 roviny pohybu. V týchto smeroch pohybu sa telo vie predkloniť - zakloniť, ukloniť do jednej i druhej strany a rotovať do jednej a druhej strany - 6 možných pohybov. Rôzne časti tela sa v kĺboch pohybujú - rotujú v týchto smeroch a podľa možností svojej prirodzenej konštrukcie. Celé naše telo alebo jeho časti sa premiestňujú - translokujú zároveň v tomto 3 D priestore v rámci týchto rovín pohybu a smerov pohybu. Pohyb samotných častí tela a celého tela v priestore môže byť prevedený rôznymi spôsobmi. S vlastnou váhou tela, pomôckami, náradím, partnerom. Kombináciou týchto smerov pohybu, pohybov, spôsobu pohybu a použitím tela či aj pomôcok vzniká určitý druh pohybu - cvik - pozícia - forma. Spájaním cvikov vznikajú celky pohybov - sekvencie, choreografie, zostavy - formy. A z týchto celkov s určitým konkrétnym zámerom - cieľom techniky pohybu.   

Ak ide o zdravie tela, zaoberať sa iba správnou technikou pohybu nestačí. To je vonkajšia forma pohybu. Podstatné je vybrať správnu techniku pre určitú konštrukciu tela, jej možnosti a potreby, aby správne - zdravo fungovala. A sledovať spôsob prevedenia techniky tým konkrétnym človekom a tam pohyb priamo usmerňovať. Samotný SPôSOB POHYBU ANATOMICKÉHO TELA jednotlivca je PODSTATNÝ. 

Než však začneme sledovať individuálne špecifiká tej ktorej konštrukcie tela jednotlivca, musíme vedieť čo je zdravé a prirodzené vôbec pre konštrukciu - anatómiu tela všeobecne a v pohybe. A tak sledovať priamo odchýlky od stredu - zdravia v anatómii a pohybe jednotlivca. 

Koncept Pohybu SPIRALDYNAMIK poskytuje základnú orientačnú mapu pre to ako je ľudské telo prirodzene konštruované a logiku toho, čo sa deje v tele pri rôznych výchýleniach od rovnováhy. Pri pohybe jednotlivca sa sleduje nielen celkové prevedenie pohybu, ale aj jeho súčasti, do detailov. Tak sa dá potom terapeuticky zamerať na ovplyvňovanie jednotlivých častí tela : napr. Vitalitu Pánvy, Pohyblivosť Hrudníka, Napriamenosť Krku, Stabilné Kríže, Slobodu Bedier, Silu Ramien, Silu Kolien, Zdravé Chodidlá či Presné Ruky. Terapia pre telo sa tak deje buď v rámci jednotlivých pohybov, celkových cvikov a zostave týchto cvikov. 

Autor textu : Eva Mikušová

_____________________________________________________________________

Tvoj Vzťah s Tvojím Telom a jeho Vnútorné Vzťahy sú zrkadlené do všetkých Vzťahov    v Tvojom Živote.

                      PSYCHOLÓGIA, TELO, EMÓCIE, POHYB

BYTIE v GRAVITÁCII

Gravitácia vyvíja tlak 10 hektopascalov/cm², ktorému musíme ODOLÁVAŤ. Musíme byť vnímaví k TLAKU, ktorému sme vystavení zvonku alebo ktorý vytvárame sami. Ak je tlak príliš silný, stláčame sa a tuhneme, ak je príliš nízky zväčšujeme sa ako ako nafúknutá ryba vyvrhnutá z vody. Neustále musíme ROZPOZNÁVAŤ TLAK a PRISPôSOBOVAŤ sa mu.

VZPRIAMENÝ POSTOJ

PRISPôSOBOVANIE sa - ADAPTÁCIA, ODOLÁVANIE GRAVITÁCII-TLAKU z vonkajšieho prírodného i spoločenského života a vnútorného života Umožňuje VZPRIAMENÝ POSTOJ. VZPRIAMENOSŤ vyžaduje mať schopnosť znášať, ale i vatvárať tlak. Široká rôznorodosť ľudksých postojov je dôkazom jedinečného prospôsobenia sa každého individua v jeho zápase s GRAVITÁCIOU. POSTOJ FYZICKÝ = POSTOJ PSYCHOLOGICKÝ

VZPRIAMENÝ POSTOJ je ČASTO CHÁPANÝ MECHANISTICKY.

Všetci ľudia stoja vzpriamene, ale každý z nás rozvíja INDIVIDUÁLNE VÝRAZY a POSTOJE. Vzpriamenosť sa tak stáva viac než len postojom. Je to EMOCIONÁLNY a SOCIÁLNY AKT, je to PREJAV VNÚTORNEJ ORGANIZÁCIE TRUBÍC A VRSTIEV, DUTÍN A MEMBRÁN TELA DO JEDNEJ SYMFÓNIE VZRUCHOV. ľudská vzpriamenosť je genetickým impulzom, ktorý ale vyžaduje, aby preeň bola vytvorená SIEŤ VHODNÝCH SOCIÁLNYCH a INTERPERSONÁLNYCH VZŤAHOV. Povedané ináč - čo príroda zamýšľa ako vývoj a výraz ľudskej formy, je ovplyvňované osobnou a emocionálnou históriou človeka.

TVAR, ŠTRUKTÚRA a VRSTVY TELA

Život na seba berie podobu TVAROV. Tieto tvary sú súčasťou organizujúceho sa procesu, ktorým sa EMÓCIE, MYŠLIENKY a SKÚSENOSTI VTEĽUJÚ do ŠTRUKTÚRY. Tvar ľudskej ososby je vytváraný vonkajšími i vnútornými zážitkami. Ľudský tvar nesie stopy po láske i sklamaní. ŠTRUKTÚRA tak potom ovplyvňuje životné udalosti.

ORGANIZMUS je ŠTRUKTUROVANÝ PRIESTOR. Človek je radou ORGANIZOVANÝCH PRIESTOROV a DUTÍN, ktoré tvoria ŠTRUKTÚRU, ktorou môžu prenikať živiny a iné látky. Ak naň nahliadame ako na PUMPU vytvárajúci mnoho rôznych priestorov, tak sa organizmus skladá z rady TRUBÍC, ktoré sú ORGANIZOVANÉ VO VRSTVÁCH. ŠPECIALIZOVANÉ VRSTVY sa expandujú a kontrahujú - PULZUJÚ v určitých frekvenciách a amplitúdach a umožňujú cirkuláciu tekutín, plynov a iontov. POHYB trubíc sa ustaľuje u každého človeka do vlastnej podoby a sprostredkováva mu jeho základný pocit IDENTITY. Povaha expanzie a kontrakcie, vytvára základný vzorec PERCEPČNÝCH a KOGNITÍVNYCH SCHOPNOSTÍ. Prazáklad CÍTENIA a MYSLENIA vychádza z činnosti tejto pumpy.

TVAR, ŠTRUKTÚRA TELA a CHARAKTER PULZÁCIE v TELE VYTVÁRA JEDINEČNÚ PSYCHOFYZICKÚ ŠTRUKTÚRU.

ANATÓMIA , EMÓCIE A VZŤAHY. ANATÓMIA JE VNÚTORNÝM VZŤAHOM

ANATOMICKÉ VZŤAHY SÚ taktiež EMOCIONÁLNYMI VZŤAHMI. Pulzujúce orgány generujú dobré pocity, prinášajú pocit pohody a ľúbosti. Stiahnuté, kŕčovité, opuchnuté alebo oslabené TKANIVO umožňuje vznik bolesti, nepohody, nepríjemných pocitov zo seba samého. Anatómia a city sú taktiež BEHAVIORÁLNE VZŤAHY. Každé narušenie anatomickej alebo emocionálnej organizácie sa prejaví v správaní človeka. POCITY sú SPOJIVKOM, ktoré nás držia pohromade, napriek tomu, že svojou podstatou sú ANATOMICKÉ. Cez náš tvar vstupujeme do kontaktu so svetom a vytvárame VZŤAHY. Približujeme sa druhým, aby sme ich kontaktovali, aby sme milovali, spolupracovali, môžeme vybudovať vzťahy, ktoré nám slúžia k posilneniu alebo kompenzácii nášho vlastného tvaru.

EMÓCIE a STRES

EMÓCIE sú ORGANIZOVANÉ, pevné behaviorálne reakcie. Emócie majú cieľ a intenciu, svoju vlastnú logiku. Sú organizmickou výpoveďou o našom vnútre a o tom, čo s ním robiť. Emócie nás približujú k svetu a potom nás vracajú znovu k sebe. Emócie sa stupňujú, ochabujú, vzdúvajú sa a zase sa strácajú : riadia sa expanzívnym a kontrakčným cyklom. Ak kontinuum emočného výrazu zostane flexibilné, prechádzame od hnevu do smútku, zo zmrštenia do rozpínania, avšak vždy sa vraciame do homeostatického rovnovážneho vzrušenia. Pod vplyvom dlhotrvajúceho STRESU sa telo fixuje v stave pohotovostných emócií - zlosti, hnevu, strachu, paniky, zdesenia, bezmocnosti, beznádeji, zúfalstve, apatii. Tieto emócie so sebou prinášajú EXTRÉMNOSŤ V POHYBOCH, KTORÉ SÚ VZDIALENÉ PRIRODZENÉMU SVALOVÉMU TONUSU.

ŠPECIFICKÁ PULZÁCIA v TELE a PSYCHOLOGICKÉ KVALITY

Je rozdiel medz LOKOMÓCIOU - VONKAJŠÍM MECHANICKÝM POHYBOM a MOTILITOU-VNÚTORNÝM POHYBOM, ktorý je výsledkom metabolických procesov života, ako vnútorný prúd expanzie a kontrakcie. PULZÁCIA je POHYBOM AKÉHOKOĽVEK ŽIVOTA a ZAČÍNA už na BUNEČNEJ ÚROVNI. Celý organizmus je možné chápať ako radu peristaltických trubíc pulzujúcich s rôznou intenzitou a amplitúdou. Chrbtica, svaly, žalúdok, srdce a mozog - všetky orgány expandujú a kontrahujú sa v rôznej miere. Nervové centrá v mozgu, takisto ako určité hormóny, regulujú rytmické peristaltické vlny, spomaľujú ich alebo zrýchľujú. Keď máme strach, peristaltika sa zrýchľuje. Keď sme vzrušení, pumpovanie je plnšie. Keď sme smutní, skľudňuje sa. Keď sme deprimovaní, je utlmená. Stres a preťaženie vedú k zrúteniu trubicovej štruktúry i peristaltiky.

PULZAČNÉ POHYBY SÚ ZÁKLADOM NÁŠHO CITOVÉHO ŽIVOTA-RôZNYCH KVALÍT, KTORÉ VNÍMAME.

KVALITY, z ktorých sme ZLOŽENÍ určujú náš POCIT IDENTITY...

ZLOŽENIE TELA A ANATÓMIA AKO VLASTNÁ IDENTITA

Pre priemerného laika je anatómia neživá, týka sa objektov alebo mechanických udalostí alebo len štúdia hmoty, či tiel. Ľudská anatómia je DYNAMICKÝ KINETICKÝ a EMOCIONÁLNY PROCES. Anatómia dáva IDENTITU - je to ŠPECIFICKÝ ROZPOZNATEĽNÝ TVAR a SPôSOB FUNGOVANIA ZALOŽENÝ na tomto TVARE.

JEDNOTLIVÉ ANATOMICKÉ TVARY KOREŠPONDUJÚ S ĽUDSKÝMI POCITMI.

ANATÓMIA je kinetickou morfológiou, tvarom procesu ľudského života v priebehu času. Je to VZOREC CÍTENIA, STAV TKANIVA, a tie vyjadrujú AKÝM SPôSOBOM PREŽÍVAME SAMI SEBA ako INDIVIDUALITU SCHOPNÚ EXTENZIE a KONTRAKCIE, VZRUŠENIA a USPOKOJENIA. Ľudské telo má svoj stavebný plán. Rôzne trubice a vrstvy, dutiny a membrány spolu KOMUNIKUJÚ a umožňujú tak jedincovi zážitok samého seba. Súhrn týchto väzieb vytvára základný stav tkaniva, ktorá vytvára KONTINUÁLNY VZOREC NAŠEHO VEDOMIA.

Úryvky z knihy : Anatomie emocí