Správne od Začiatku

ÚČINNOSŤ POHYBU priamo závisí na tom AKO, akým SPôSOBOM prevedieš pohyb vo SVOJOM TELE, DUŠI a DUCHU. 

Začiatočník má obyčajne veľa OČAKÁVANÍ a PREDSTÁV o cvičení, či už pravdivých alebo nepravdivých, vlastných alebo získaných z médií. Jeho pozornosť je zacielená na POZITÍVNE ÚČINKY cvičenia. Komerčná prezentácia sa zameriava na lákavú a jednoduchú formulku : POZÍCIA = ÚČINOK. Pri každom cviku, pozícii či sekvencii je zdôraznené to, na čo je - na aký problém, aké účinky je možné očakávať. Ako tabletka od lekára, ktorú si zoberieš, A JE TO ! Aj keby to mal byť len placebo efekt. Ako nejaká potravina odporúčaná každému ako zdravá, a na konkrétne diagnózy. To je klasický mechanický prístup, ktorý však nepomáha každému.

Daný POHYB, CVIK, POZÍCIU, SEKVENCIU robí však konkrétny človek, ktorý má svoju JEDINEČNÚ KONŠTITÚCIU TELA, POVAHU i BYTOSTNÉ NASTAVENIE. Dvaja rôzni ľudia môžu mať ten istý problém, ale na každého bude fungovať iný POSTUP, iná VARIANTA toho istého cviku, alebo aj iný CVIK, na docielenie žiadaného, a toho istého výsledku. Každý z nich bude mať iný program na cvičenie, iný jedálniček, inú životosprávu. Super, tak sa môže nastaviť INDIVIDUÁLNY PROGRAM šitý na mieru. Ale, ako to urobiť v skupine, kde sú naraz rôzni ľudia a to ešte aj s rôznymi problémami, ktoré chcú riešiť, či MOTIVÁCIOU, prečo chcú cvičiť.

V prvom rade SKUPINA má mať primerané množstvo ľudí. Do 15 - 20 osôb je to pre profesionála zvladnuteľné. 30, 40, 50 a viac ľudí v skupine, to je už bussiness, alebo pokročilá skupina cvičencov, či učiteľov pohybu. Vo velkej skupine je začiatočník vydaný napospas sám sebe, a vôbec nevie, či on/ona sám/a cviči SPRÁVNE. Môže si myslieť, že napodobniť vonkajšiu formu pozície stačí, a keď takto cvičí dlhodobo, dopracuje sa nielen k pozitívnym účinkom, ale určite si niečo ešte viac pokazí. A zase bude tam ked bol na začiatku.

Človek je tvor SOCIÁLNY. Všade žijeme v nejakých VZŤAHOCH, a tie vzťahy nám poskytujú zrkadlo nás samých, učia nás, rozvíjajú nás. Ako individualita vnímame svet len z určitého úhla pohľadu. Vzťahy s inými nás približujú k CELISTVOSTI, pozerať sa na všetko z viacerých úhlov poľadu, vedieť sa vcítiť aj do pocitov, ktoré nám nie sú tak vlastné. Nie náhodou aj v cvičení sú morálne zásady - vzťahy k sebe aj iným základom. SKUPINOVÉ CVIČENIE otvára možnosť aj reálne sa porovnať s ostatnými, ako sme na tom v rôznych cvikoch, ostatní nás môžu inšpirovať, nabádať, učiť, zdieľať radosť i starosť, ked niečo hneď nejde. V skupine myseľ každého prispieva svojím obsahom tomu čo spoločne vytvárame a tým to rozširuje naše individuálne vedomie.  

A UČITEĽ je ten, kto celý ten proces vedie, keďže má na to primerané vedomosti a skúsenosti, AKO viesť, učiť.  Stojí takpovediac v STREDE ako TAO - NEUTRÁL. Z tejto "POZÍCIE" učí PODSTATU - PRINCÍPY - ZÁKLAD - KOSTRU pre jednotlivé pohyby, cviky, pozície či sekvencie.  Tieto princípy sú všeobecne platné pre každého. K tomu sa pridáva opis, ako funguje POLARITA - PROTIKLADY a AKÉ rôzne VARIANTY POHYBOV sa dajú robiť pri rôznych INDIVIDUÁLNYCH podmienkach. Priamo okolo seba vidí rôznorodé PREJAVY ENERGIÍ a na to reaguje. JASNÉ SLOVNÉ INŠTRUKCIE, nielen tie neutrálne stručné opisujúce princíp, ale aj osobité cielené na rôznych členov skupiny sú dominantou učenia. Slovo všeobecné, alebo cielené niekomu osobne, niekedy nestačí, a potrebná je FYZICKÁ KOREKCIA POHYBU. Ako potom stihne učiteľ opraviť všetkých cvičencov v skupine OSOBITE, aby tým neutrpela skupina ako celok, alebo jednotlivec v kondícii sa nenudil, či slabší to vydržal ?

PRÍPRAVNÉ CVIČENIA a neustála PRÍTOMNOSŤ POZORNOSTI smerom na VNÍMANIE a ROZLIŠOVANIE TELESNÝCH POCITOV - JIN MEDITÁCIA. Prípravné cvičenia sú dôležité v každej pohybovej aktivite, nielen v športe. Nasmerujú myseľ správnym smerom, zahrejú, uvoľnia, oživia tie časti tela, ktoré sú KĽÚČOVÉ pre vybrané PRINCÍPY pohybu - ktoré sú na konkrétnej hodine potrebné pre daný ZÁMER a CIEĽ, čo sa chce učiť. Človek tak získa VLASTNÚ VNÚTORNÚ CITLIVOSŤ a VNÍMAVOSŤ, ktorú sa snaží potom súvisle udržiavať - KONCENTRÁCIA, MEDITÁCIA. Pri zložitejších pohyboch, cvikoch, sekvenciách postupuje potom už SEBA-VEDOMEJŠIE a SPRÁVNE, pretože sám cíti, čo je pre neho pozitívne - príjemné - konštruktívne, a čo naopak negatívne - nepríjemné - deštruktívne. V prípade bolesti vie aj rozlíšiť, či ide o bolesť vyvolanú nesprávnym pohybom, alebo bolesť "terapeutickú" v mieste, ktoré sa práve prebudilo z necitlivosti a spánku. V skupine, kde prevažná väčšina je "prebudená a vedomá" v rámci daných oblastí tela, sa potom učia s ĺahkosťou aj zložitejšie pohyby a sekvencie, ako aj učiteľ nemusí pobehovať po cvičebni ako "splašená sliepka", túžiaca každého poctivo fyzicky opraviť. Zároveň učiteľ nemusí vnímanie ľudí neustále prehlušovať "spirituálnymi rozprávkami", aby uverili tomu, čo sa robí, keď sa neopravuje nesprávny pohyb vôbec. Z učiteľovej strany stačí potom len JEDNO SLOVO, LETMÝ POHĽAD, JEMNÝ DOTYK na prípadnú KOREKCIU NESPRÁVNEHO POHYBU. A pre obe strany spoločne zdieľaná RADOSŤ, z takejto KOMUNIKÁCIE i výsledkov práce, ktorá sa stáva HROU.  

Stačí, keď človek sám sebe VNÚTORNE NAČÚVA, VIDÍ sa ZVNÚTRA, DOTÝKA sa seba, VYCHUTNÁVA si svoj POHYB a CÍTI jeho ATMOSFÉRU - NÁLADU. RADUJE sa  z toho, chápe ZODPOVEDNOSŤ za TVORENIE toho pohybu a VIDÍ ZMYSEL toho celého procesu.

Takto je celý proces cvičenia ÚČINNÝ pre každého JEDNOTLIVCA. 

A UČITEĽ je sprievodcom, inšpirátorom a priateľom na CESTE.

Autor Textu : Eva Mikušová