Spájanie Techník Pohybu

Súčasná Fyzioterapia je modernou verziou dávnych Ozdravných a Liečebných Cvičení rôznych národov. Zahŕňa Jednotné Vzorce, ako Ľudské Telo Funguje.

VEDOMÝ POHYB, FYZIOTERAPIA, PSYCHOLÓGIA, TERAPIA a POHYB

JÓGA je dnes hitom v pohybových aktivitách, spolu s mnohými ďalšími. Existuje mnoho škôl a konceptov a každá z nich zdôrazňuje niečo iné či spoločné. Každý laik vie, že JÓGA má spájať Telo, Dušu a Ducha.

SPÁJAŤ v mysli i praxi spolu rôzne súčasné i starodávne vedné odbory, je pre niekoho samozrejmosťou v praxi, pre iného teoretická vedomosť, pre ďalšieho nemožné.

Každý z nás je určitým ORGANIZOVANÝM CELKOM - SYSTÉMOM, ktorý akosi Typicky - Charakteristicky funguje, myslí, cíti, koná. Je súčasťou ďalších Organizovaných Systémov nadradených - ako je rodina, škola, práca, mesto, krajina, štát atď. Všetky informácie v živote si aj akosi neustále Organizuje - Systematizuje, priraďuje do určitých Priečinkov - Kategórií, ktoré sú mu Známe, povedzme aj Bezpečné, Komfortné, Isté. Je to jeho Rámec - Okruh fungovania, kde je dobre Adaptovaný - Prispôsobený.

UČENÍM sa a SKÚSENOSŤOU dokáže tento Rámec - Hranice prekračovať, rozširovať, skvalitňovať.

Svet POHYBOVÝCH METODÍK naozaj môže byť pre niekoho rozdelený na ZÁPAD a VÝCHOD, kde sú nezlúčiteľné.

Poďme hľadať to, čo jednotlivé oblasti SPÁJA, čo je SPOLOČNÉ, a až úplne TO ISTÉ - IDENTICKÉ, namiesto toho, čo rozdeľuje. No najskôr je potrebné si pomenovať tie ROZDIELY, PREDSUDKY založené na nevedomosti, neprítomnosti skúsenosti, či prítomnosti zlej skúsenosti. Je to reálna časť názorov konkrétnych ľudí, či skupín ľudí, s ktorými som sa za roky praxe učenia pohybu stretla nielen ja sama, ale aj rôzni kolegovia, klienti, vôbec ľudia ktorí sa niekedy s takým stretli alebo k niečomu takému vyjadrovali aj verejne. Predsudky tu boli stále, sú, aj budú, kto však má vôľu učiť sa a vyvíjať, či aj sa v tom článku nájsť pozitívne alebo negatívne, je to článok presne pre neho. Článok na zamyslenie, pozastavenie, do hĺbky. Niečomu sa venujem zámerne viac, aby to poznanie zasiahlo, preniklo bližšie. Niektoré časti textu, slová zdôrazňujem, aby vytvorili určitú REŤAZ, ktorá prepája podstatné pojmy, slová, týkajúce sa CELKU. Tieto cielené celky môžu byť ďalej rozvinuté do ďalších článkov.

FYZIOTERAPIA a VEDOMÝ POHYB - PREDSTAVY a PREDSUDKY

FYZIOTERAPIA - súčasný medicínsky a vedný odbor západu. LAICKÁ PREDSTAVA o nej môže byť:

1. Je potrebná v prípade Oslabenia, Úrazu, Chronických

Zdravotných Problémov, jednoducho človek je "nemocný"

2. Prebieha iba liečením Pohybového Aparátu Cielene

3. Pôsobí sa Izolovane iba na Časť Tela

4. Všetko za človeka urobí šikovný Fyzioterapeut

5. V Systéme Zdravotnej Starostlivosti trvá krátko

6. Niekto má "šťastie" a dobrého Fyzioterapeuta, iný nie

Toto je len neúplná časť predstavy, prevažne Negatívna vo vzťahu k ostatným pohybovým metodikám, ktorá neodráža REALITU a súčasný Vývoj vo Fyzioterapii.

Súčasná Fyzioterapia, nech jej reprezentanti sú v štátnych či súkromných nemocniciach a zariadeniach, sa SPÁJA aj s inými vednými odbormi, ako je PSYCHOLÓGIA, a FILOZOFIA ako KONCEPT POHYBU, ŽIVOTA a ŽITIA. Nazerá na človeka ako CELOK - ORGANIZOVANÝ SYSTÉM, spojenie TELA - PSYCHIKY - DUCHA. Samotný Pohyb, Postoj, Telo človeka posudzuje CELISTVO, v SPOJENIACH - SÚVISLOSTIACH - VZŤAHOCH. Používa len inú NOVÚ TERMINOLÓGIU - SLOVÁ, na opis tých istých javov s akými pracuje VEDOMÝ POHYB.

Laikovi, ktorý nemá čas, či záujem a tým zaoberať prídu takmer všetky POJMY rozdielne - nezlúčiteľné. Stáva sa veľmi často, že keď sa stretnú rozdielni ľudia, trvá nejaký čas kým nájdu spoločnú reč. Takisto sa navzájom hľadajú reprezentanti rôznych ŠKôL, ktorí niekedy tú istú techniku NAZÝVAJÚ inými SLOVAMI. Sama som zažila situácie v rámci aj PSYCHOLÓGIE, aj FYZIOTERAPIE, aj VEDOMÉHO POHYBU kde kolegovia skúmali ten istý JAV, len používali INÉ SLOVÁ, či aj ÚHOL POHĽADU. Keď tieto KONCEPTY hlbšie prediskutovali a "SPRIATELILI" ich navzájom, tak zistili, že sú na tej istej VLNE. Namiesto toho, aby na seba nekonečne nepriateľsky zazerali, držali si svoju nepriestreľnú POZÍCIU, MOC, zachovali TVÁR... Tvar, formu, celok fungujúci akosi v komfortnej zóne...

Kedysi v stredoveku existoval len jeden vedný odbor - ALCHÝMIA. Dnešná doba ich rozdelila na mnohoraké, každý sa ŠPECIALIZOVAL v nejakom odbore, PROFESII, a ešte ďalej vznikajú špecializácie vo vnútri jednotlivých profesií. Takéto delenie - ANALÝZA má svoj určitý význam pre poznanie i prax. Je však iba polovicou. Druhou polovicou je SYNTÉZA - spojenie. V rámci jedného odboru ľahšie. V rámci viacerých odborov, to si vyžaduje nielen čas, ktorí potrebujú odborníci, ale aj ZMYSEL pre SPÁJANIE, zlučovanie, a teda PRINCÍPY - PODSTATU - KORENE.

Toto môže ovládať veľmi dobre i laik, a DOTYK - SKÚSENOSŤ s JAVMI mu pridá na poznaní, pochopení a zmysle.

PRÍKLADY PREDSTÁV a PREDSUDKOV : FYZIOTERAPIA a VEDOMÝ POHYB

1. VEDOMÝ POHYB POHYB je to vtedy, keď je VEDOMÝ.

Vo FYZIOTERAPII ak chce pacient S-FUNKČNIŤ - OŽIVIŤ určitú nefunkčnú časť či časti tela, musí takisto vydať maximálne úsilie prítomnosti VEDOMIA v POHYBE, inak to neurobí. V časti PASIVITY, keď fyzioterapeut spracuváva tkanivo nejakou napr. mäkkou technikou, má mať VEDOMIE a zároveň DYCH prítomné. Tak je to prístup pasívno-aktívny, rovnovážny. V časti AKTIVITY - CVIČENÍ by to už bez prítomnosti vedomia a dychu už nijak nešlo obnoviť funkciu. Skúsenosť s ľuďmi ochrnutými prekonávajúcimi tak veľkú stratu funkčnosti je najsilnejšia. Tam je najviac vidno, u koho je vôľa sa hýbať a žiť, ZVEDOMIŤ POHYB ZVNÚTRA, z MYSLE !

2. FYZIOTERAPIA je "smiešna" svojimi CVIKMI oproti POZÍCIAM VEDOMÉHO POHYBU, ktoré vidia ČLOVEKA ako CELOK, ktoré LIEČIA aj rôzne choroby...

To povie neinformovaný laik, športovec, či praktikant vedomého pohybu nemajúci skúsenosť, alebo UZAVRETÝ vo svojom svete PREDSTÁV SKÚSENOSTÍ a ČINOV.

Súčasná Fyzioterapia prestavuje CELISTVÉ ZÁKLADY pre POHYB ĽUDSKÉHO TELA. Tieto jej akože smiešne JEDNOTLIVÉ POHYBY tvoria samotné POZÍCIE vyskladané do CELKU POHYBOV. Jej JEDNODUCHÉ CVIČENIA, sú PREDCHODCAMI každej jednej POZÍCIE. PRESNOSŤ a DETAILNOSŤ zásahu fyzioterapeuta spočíva v znalosti, ako funguje ANATÓMIA PRIRODZENE.

PRESNÉ ANATOMICKÉ a GEOMETRICKÉ NASTAVENIE TELA cez jemné MIKROPOHYBY HLBOKO vo VNÚTRI i ZVONKU MAKROPOHYBMI vo FYZIOTERAPII je úplne to isté, čo POKROČILÍ PRAKTIKANTI VEDOMÉHO POHYBU kedysi dávno robili tiež, na to aby dosiahli maximálnu ÚČINNOSŤ PRIENIKU ŽIVOTNEJ ENERGIE do ŠTRUKTÚR TELA, a tým PREHĹBILI SPIRITUÁLNU PRAX a spojili ducha s telom.

Aké sú možnosti PRIRODZENÉHO POHYBU, ktorý je ZDRAVÝ :

1. ANATOMICKY - ŠTRUKTURÁLNE, pričom anatómia má svoje jasné PRAVIDLÁ - ZÁKONITOSTI dané PRÍRODOU

2. V kontexte anatómie pre KONŠTRUKCIU TELA INDIVIDUÁLNEHO ČLOVEKA, vzhľadom na OSOBITOSTI danej konštrukcie AKO je USPORIADANÁ, a PREČO je tak usporiadaná.

3. V kontexte AKO a PREČO, sa pýta po PSYCHICKÝCH - POVAHOVÝCH PRÍČINÁCH, AKO sa človek POHYBUJE, AKO jeho POVAHA FORMUJE TELO.

4. V tomto kontexte AKO a PREČO, zahŕňa aj SOCIÁLNE, ENERGETICKÉ, a SPIRITUÁLNE aspekty ŽIVOTNÉHO PRÍBEHU človeka.

Spôsobov DIAGNOSTIKY, TERAPIE, CVIČENIA a PORADENSTVA fyzioterapie je taktiež viacero. Tieto spôsoby majú jedného spoločného menovateľa - JEDNODUCHOSŤ a PRIAMOSŤ, bez zbytočných "spirituálnych príkras", skôr spôsobom človeku blízkym, bežným, pre dychtiaceho hľadača spirituálnych výšin pôsobiacich až príliš RACIONÁLNE.

Z vlastnej skúsenosti poznám fyzioterapeutov, ktorí majú TECHNIKU tak perfektne vypracovanú s maximálnym ĽUDSKÝM CHÁPAJÚCIM a LÁSKAVÝM a ŽIVOTNE FILOZOFICKÝM prístupom, že dokážu viac naučiť a pomôcť niekomu, ako vyhlásený miestny "guru", ktorý síce cvičí sám pre seba perfektne, ale pre ľudí na hodine má príliš veľa teoretických "krásnych rečí" ponecháva človeka akurát tak vo svete fantázie.

SÚČASNÁ FYZIOTERAPIA skúmajúca POHYB ako taký je ZÁKLADŇOU pre akúkoľvek POHYBOVÚ TECHNIKU, hocaký ŠPORT, BOJOVÉ UMENIE, TANEC, atď.

Sú konkrétne SÚČASNÉ KONCEPTY POHYBU, ktoré vytvorili fyzioterapeuti spoločne s lekármi, psychológmi, praktikantmi vedomého pohybu, tanečníkmi, bojovými umeniami a ďalšími odvetviami športu, ktorí majú už dlhoročnú prax, výskum a výsledky. A sú vhodné pre každého, či má nejaký problém, alebo chce svoju pohybovú prax prehĺbiť.

Tieto ZÁKLADY POHYBU, sme bohužial v škole, či rodine všetci nedostali a nemajú to ani všetky dnešné deti. O to menej problémov by mal každý človek, keby to bolo súčasťou PRIRODZENEJ POHYBOVEJ VÝCHOVY, tak ako sa učíme SPRÁVNE ROZPRÁVAŤ, PÍSAŤ, POČÍTAŤ atď. Môžeme sa NAUČIŤ aj SPRÁVNE sa POHYBOVAŤ, nielen v kontexte POHYBU ako takého, ale v KONTEXTE nám vlastnej INDIVIDUÁLNEJ KONŠTRUKCIE TELA, POVAHY DUŠE a BYTOSTNEJ PODSTATE.

Každý ZAČIATOČNÍK ale aj už POKROČILÝ v určitej pohybovej technike, by mal takéto základy zvládnuť.

Bez PRINCÍPOV - PODSTATY - KOREŇOV, nič neporastie ZDRAVO, ŠŤASTNE a ZMYSLUPLNE.

VEDOMÝ POHYB - PREDSTAVY a PREDSUDKY

POZÍCIA = ÚČINOK, každá pozícia je NA NIEČO, ako TABLETKA na CHOROBU, či PSYCHICKÝ STAV. Dnes je Vedomý Pohyb takto často prezentovaý, čím vzbudzuje u laikov predstavu MÁGIE, ZÁZRAKU, ako keby iné metodiky pohybu neboli tak vysoko účinné. Tie potom vyzerajú popri takej predstave až príliš OBYČAJNE. Toto je však veľmi MECHANISTICKÝ pohľad. Tak jednoducho a samozrejme v skutočnosti to nefunguje.

Čo vlastne zaručuje účinok pozície ? Pozícia alebo samotný ČLOVEK, ktorý POCHOPIL POHYB v nej ? !!!

* Zaujatie CELKOVÉHO TVARU POZÍCIE je prvá vec, no nepostačujúca bez PRESNÝCH ANATOMICKÝCH NASTAVENÍ - PRAVIDIEL TELA, ktoré sú potrebné pre jej ÚČINNOSŤ.

* Dobre tak NASTAVME TELO ČLOVEKA podľa PRAVIDIEL ANATOMICKÉHO TELA aj POZÍCIE - čomu sa napr. v IYENGAR VEDOMÝ POHYB terminológii hovorí BODY ALIGNMENT. Už sme veľmi blízko k ÚČINNOSTI, CIEĽU ZÁMER, ktorý sme chceli dosiahnuť.

* Tretia možnosť, je pozrieť sa ešte bližšie na INDIVIDUÁLNU KONŠTRUKCIU TELA so spôsobom AKO na konkrétneho človeka. AKO by mal POSTUPOVAŤ, AKÝM SPôSOBOM si môže na svoje telo OBLIECŤ POZÍCIU, NASTAVIŤ sa ZVNÚTRA podľa možností, aké nateraz má, aby bola čo najúčinnejšia.

V tomto INDIVIDUÁLNY BODY ALIGNMENT, je už kus PSYCHOLÓGIE, pochopenie aké POHYBOVÉ NÁVYKY má človek, ako na nich čo NAJINTELIGENTNEJŠIE, EFEKTÍVNE a k tomu aj HRAVO ako dieťa.

Takto v SKUPINE cvičiacich, každý zaujme iný, vlastný spôsob, AKO bude POSTUPOVAŤ, akú VARIANTU pozície zvolí. A k tomu na to tam je UČITEĽ, ktorý má chápať hodinu cvičenia viac ako len osobné hobby popri inej profesii, zacvičenie si s ľuďmi, či prezentáciu vedomého pohybu ako takého, ale aby viedol ľudí k hlbšiemu pochopeniu pohybu a jeho súvislostí. K tomu tam je ŽIAK, ktorý sa neprišiel len odreagovať z práce, zacvičiť si, striasť zo seba starosti a stres, zrelaxovať, ale aby prebral ZODPOVEDNOSŤ za svoj POHYB nielen na hodine, ale aj v ŽIVOTE. Pri vzájomnej KOMUNIKÁCII k tomu, sú ÚČINKY už zázračné a hlboko radostné priam.

* Štvrtou zložkou ÚČINNOSTI je už akási SPOLOČNÁ REZONANCIA ľudí ako BYTOSTÍ, ktorým pobyt v skupine s inými ľuďmi i učiteľom dáva ZMYSEL. Na tomto princípe funguje v podstate a prvotne veľa záujmových skupín, rôznych činností, no nie je to jediná charakteristika, ktorá zaručuje ÚČINOK pochádzajúci z POZÍCIE !

AKÝKOĽVEK POHYB akejkoľvek techniky, či len bežného pohybu človeka počas dňa, ktorý nasleduje spomenuté PRINCÍPY je potom v skutočnosti ÚČINNÝ, LIEČIVÝ, ZMYSLUPLNÝ.

* VEDOMÝ POHYB, POZÍCIA má byť PRÍJEMNÁ. Príde začiatočník na hodinu, ale desí ho akákoľvek PRAVDIVÁ KONFRONTÁCIA SKUTOČNÉHO STAVU tela, psyché a mysle, ale chce mať VÝSLEDKY, a to čo najrýchlejšie a jednoducho, niekam sa POSUNÚŤ, či až ZMENIŤ. AK náhodou nešportoval od detstva, či len zdravo nežil a v podstate sa nepohybuje, alebo má nejaké problémy tak nemôže očakávať, že všetko už teraz bude len POZITÍVNE a PRÍJEMNÉ. ZVEDOMIŤ svoje VLASTNÉ NEGATÍVA, NEDOSTATKY je BOLESTIVÉ a NEPRÍJEMNÉ, kým to človek naozaj NEPRIJME, a nezačne s tým AKTÍVNE PRACOVAŤ, doslova POKOJNE BOJOVAŤ. NAUČIŤ sa, čo je BOLESŤ a NEPRÍJEMNOSŤ OČISTNÁ, TERAPEUTICKÁ, a čo spôsobovaná VLASTNÝMI VZORCAMI POHYBU, ktoré spôsobujú NEROVNOVÁHU, a ktoré sa je potrebné PREUČIŤ, ZMENIŤ. V dlhodobom procese človek tak môže pochopiť PRINCÍP CYKLOV, ako sa vo VLNÁCH striedajú nielen RYTMY dňa a noci, ale aj RYTMY TELA, neskôr DUŠE i DUCHA, raz ladené POZITÍVNE inokedy NEGATÍVNE. Aký VÝZNAM, ZMYSEL majú aj POHYBY okolitého SVETA vonku, POZORUJÚC všetko i z POZÍCIE NEZAUJATÉHO NEUTRÁLNEHO POZOROVATEĽA i s plným ŽIVOTOM INDVIDUÁLNEJ DUŠE VEDOMEJ.

* VEDOMÝ POHYB je len to, kde počujeme tie EXOTICKÉ VÝRAZY, POKYNY, s veľkým GURU v pozadí, kde sa naplno učí FILOZOFIA.

Tu platí to, čo škola, to iný prístup, zameranie.

Sú ľudia, ktorých veľmi zaujíma filozofia, buď ju študujú len, alebo aj praktizujú určitým spôsobom. Častým javom je aj to, že ak niekto má v sebe prirodzene veľa "materializmu", žije takto nielen v súkromí, ale i práci, hľadá protiklad - duchovno. Potrebuje to ako soľ, vyvážiť svoj život, dať mu hlbší zmysel, než len ten hmotný. Ten prirodzene vyhľadáva akési POVZNESENIE do NEBIES, IDEÁLOV.

Sú aj ľudia, ktorí stoja na opačnom konci polarity, neustále filozofujúci o niečom, lietajúci viac v oblakoch a ideáloch, ktorí zase potom ako rovnováhu hľadajú určité UZEMNENIE do HMOTNEJ REALITY.

AKO UČITEĽ UČÍ VEDOMÝ POHYB, veľakrát záleží presne od jeho OSOBNÉHO NASTAVENIA, akou cestou za ROVNOVÁHOU sa uberá ako človek v súkromí, takú cestu si prirodzene vyberá v učení vedomého pohybu.

VEDOMÝ POHYB teda môže navonok byť prezentovaný vo FORME číro EXOTICKEJ, FILOZOFICKEJ, ale aj vo FORME číro EURÓPSKEJ, u nás SLOVANSKEJ, cez SÚČASNÉ KAŽDODENNÉ SLOVO, ktoré je prístupné každému človeku na hodine. Ako už vyššie spomínané, cesta cez FYZIOTERAPIU, MATÉRIU a TELO je len opačným koncom SPIRITUALITY, ENERGIE a DUCHA.

Až po rokoch práce na sebe i pohybe, môže učiteľ dospieť k takej HĹBKE interpretácie POHYBU, že bude schopný PREPOJIŤ systémy VEDOMÉHO POHYBU, FYZIOTERAPIE, PSYCHOTERAPIE a akýchkoľvek ďalších smerov, do jednoduchej formy, zrozumiteľnej rôznym ľuďom, rôzneho zamerania.

* Každý človek má inú PREDSTAVU, KOĽKO ĽUDÍ má byť na takej hodine vedomého pohybu, akým spôsobom má byť vedená. Individuálne - je to jasné, človek chce presne zacieliť prax, a čosi konkrétne riešiť. Malá skupina - 3 - 5 ľudí, supeeer, učiteľ sa môže stále venovať pomerne individuálne. Vačšia skupina 1O - 15 ľudí, pre trénovaného profesionálneho učiteľa stále zvládnuteľná situácia ako každého vidieť a opraviť čo robí. Do 2O ľudí ešte taká hranica. Nad 2O začínajú však hodiny len pre tých, čo už niečo vedia o cvičení, dosť o cvičení, 5O, 100 ľudí - pre pokročilých a učiteľov konferencia, kde sa zíde celý svet. Ak teda nejaký neskúsený začiatočník očakáva, že veľká skupina mu prinesie žiadaný efekt a je to stále vedomý pohyb, tak môže akurát chodiť pravidelne aj na aerobic, či iný masový telocvik, no nie vedomý pohyb, kde dobrý prospech má aj učiteľ.

SPôSOBY VEDENIA HODINY, by sa dali KVALITATÍVNE ODLÍŠIŤ stupňami :

1.stupeň - CVIČITEĽ stojí pred ľuďmi, cvičí spoločne so všetkými a tí OPAKUJÚ, čo VIDIA. Klasický starý prístup. Cvičiteľ buď len predcvičuje, komentuje nastavenia pozícií, a stíha aj motivačné psychologicko spirituálne súvislosti. Sem tam "zakričí" na niekoho, že nie tak, ale inak má cvičiť. Pre POKROČILÝCH v pohode, nie však pre ZAČIATOČNÍKOV, ktorí majú NEVEDOMÉ TELO a POHYBY len POVRCHNE, a teda nie ZVNÚTRA - VEDOME, OPAKUJÚ. NEVIDIA sa, NECÍTIA sa, či pohyb je SPRÁVNY.

2. stupeň - CVIČITEĽ udržiava cvičencov slovne v čom majú pokračovať a vbieha OPRAVOVAŤ ĽUDÍ. O niečo lepšie. Začína sa to podobať na správny prístup. Ľudia sa predsa prišli niečo aj naučiť, nielen "vytriasť zo seba napätie a starosti".

3. stupeň - UČITEĽ dáva JASNÉ PRESNÉ DETAILNÉ SLOVNÉ INŠTRUKCIE a neustále sleduje SPäTNÚ VAZBU, ako sú jednotlivými žiakmi CHÁPANÉ cez to, ako roba daný pohyb. SPôSOB VEDENIA hodiny je SLUCHOM, ZRAK a POZORNOSŤ žiaka je plne navedená DOVNÚTRA vlastného TELA. Pred vedením môže byť ZRAKOVÁ UKÁŽKA, čo sa bude CVIČIŤ, pretože nie každý sa vie tak dobre a hneď orientovať v priestore a vlastnom tele. Počas vedenia, najma keď sa opakujú, spájajú do celku - sekvencie pohyby a pozície, učiteľ sčasti aj cvičí spoločne, upozorňuje slovom na chyby, alebo jednoducho preruší a ide opraviť fyzicky, keď je to potrebné. Tu končí aj PREDSTAVA mnohých ľudí, že ako sa učitelia majú fajn, lebo si stále zacvičia... Nezacvičia, ak naozaj UČIA POHYB. Sú takisto ľuďmi, ktorí majú svoju osobnú prax.

4. stupeň - UČITEĽ vníma ROZDIELNOSŤ a INDIVIDUÁLNOSŤ ĽUDÍ v skupine, telesne - KONŠTITUČNE, psychicky - POVAHOVO, duchovne - BYTOSTNE, i z hľadiska MOTIVÁCIE, prečo človek chodí cvičiť, aký má cieľ. Niečo teda aj vie o konkrétnych ľuďoch. Vidí, že každý ináč zvláda jednotlivé pozície, a ukazuje VARIANTY CVIKOV, alebo dá k dispozícii aj CVIČEBNÉ POMôCKY, ktoré pomôžu pohyb nielen rovnako ZVLÁDNUŤ ako ostatní, ale aj POCHOPIŤ. Pomocou môže byť aj PARTNER v CVIKU.

VZÁJOMNÁ KOMUNIKÁCIA, čím cvičenie naberá príjemnú formu POHYBOVEJ HRY.

5. stupeň - UČITEĽ okrem neustáleho OPRAVOVANIA a NASTAVOVANIA druhých ZVONKU, môže zvoliť INTELIGENTNEJŠIU a ÚČINKOM TRVALEJŠIU CESTU UČENIA POHYBU, za ktorú sám človek preberie ZODPOVEDNOSŤ. Tým, že PRECÍTI a POCHOPÍ POHYB nielen v KONTEXTE HODINY, CVIČENÍ a POZÍCIÍ, ale prenesie do každého pohybu v inom ŠPORTE, DENNOM ŽIVOTE, neskôr POHYBOV PSYCHIKY, VZŤAHOV, POHYBOV MYSLE. SPRÁVNA SEKVENCIA, POSTUPNOSŤ a aj vybrané jednoduché PRÍPRAVNÉ CVIČENIA navodia vybrané PRINCÍPY POHYBU TELA, aby ich žiak vedel PREBUDIŤ, a použiť v zložitejších pohyboch a celkoch pohybov, pozíciach, sekvencii. Tu je na mysli už spomínaná súčasná FYZIOTERAPIA so základmi pohybu. Takéto "ROZOHRIATIE, ROZTAVENIE, OŽIVENIE" príprava, vie pomôcť k HLBŠEJ PRAXI POHYBU na mieste. SPOJENIE s inými TECHNIKAMI POHYBU priamo na mieste, tento aspekt ešte viac umocňuje. Žiak tak nie je totálne závislý na učiteľovi, nepotrebuje ho zbožňovať ako guru, či jeho učiteľa v hierarchii nad ním, ale je si vedomý svojej VNÚTORNEJ SILY, ktorá ho potom môže stále viesť.

6. stupeň - v závere hodiny, pre pokročilejších viac, UČITEĽ zadá TEST pamäte, a samostatnosti, ako motiváciu byť samostatný v praxi aj doma, sekvenciou, ktorá obsahuje nielen to, čo bolo na hodine, ale aj voľný prvok KREATIVITY, ktorý pohyb je už súčasťou človeka, a ako ho môže ďalej ROZVÍJAŤ a KOMBINOVAŤ POHYBY INTUITÍVNE, a pritom aj SPRÁVNE, LOGICKY, a s CITOM, UMELECKY.

Zo strany niektorých LEKÁROV sú PREDSTAVY tiež rôznorodé. Jedni posielajú pacientov na VEDOMÝ POHYB, lebo vraj počuli, že to dobré, super, ale nič o nej nevedia. A opak, odstraší pacientov od vedomého pohybu a ponúkne inú techniku pohybu, s ktorou má skúsenosti. Najsvetlejším príkladom sú tí, čo aj niečo o tom vedia, odporúčajú a dokonca sami praktizujú. Lekári, strašiaci, majú však časť PRAVDY. Ak VEDOMÝ POHYB dnes už môže robiť každý, po víkendovom, či len niekoľkomesačnom krátkom kurze, aj popri inom zamestnaní, alebo plne, tak vzniká pre laika doslova šalát, ako sa má vyznať kde to s ním myslia vážne a odborne a kde nie. Sú učitelia, ktorí sú len na počiatku cesty, zatiaľ neskúsení, menej skúsení, ale talenty, z ktorých niečo raz bude a možno sa budú venovať len tomu. A sú tí učitelia, ktorí čosi robia v cvičení, v dobrom úmysle, ale keď to vidí nejaký skúsený fyzioterapeut, či aj lekár, ktorý sa vyzná a roky venoval štúdiu i praxi, tak mu to "dvíha žlč" ako takto niekto môže pracovať s pohybom a ľudia to "žerú" a pritom si myslia, že fyzioterapia je podradná, tak sa im nemožno čudovať. Najvačšia sranda vo výmene názorov je keď sa ani jeden nevyzná, ani lekár, fyzioterapeut vo vedomom pohybe, ani praktikant vedomého pohybu vo fyzioterapii... 

Každý má však svoj dôvod, prečo a ako rozmýšľa, ako žije a všetko má svoju príčinu. ZÁPADNÝ SVET MEDICÍNY sa už SPRIATELIL s VÝCHODNÝM SVETOM MEDICÍNY, a VÝCHODNÁ MEDICÍNA s NÍM. Ako PROTIKLADY, MILENCI. Tu kdesi u nás v STREDE, je tento trend trochu oneskorený, ale predsa len Už JE ! Je len na jednotlivcoch, a ich STUPNI VÝVOJA, či sú PRIPRAVENÍ PRIJAŤ takéto spojenie.

Bude pokračovanie...

Autor Článku : Eva Mikušová, Centrum Zdravého Pohybu

Dňa 15.5. 2016, jedným Dychom napísané, z 16-ročnej Vlastnej a 12-ročnej Učiteľskej Praxe, Skúseností, Poznania v Pohybe

ZÁKLADŇOU KAŽDÉHO TYPU HODINY sú JEDNOTNÉ PRINCÍPY

opísané v Ako Cvičíme